O zázračnom zjavení sa Svätého Kríža na nebi nad Jeruzalemom, po ktorom mnoho Židov a pohanov prijalo Svätý Krst a pravoslávnu vieru

Streda 7./20. mája 2020. Spomienka na zjavenie sa Svätého kríža na nebi nad Jeruzalemom v roku 351, po ktorom mnoho Židov a pohanov prijalo Svätý Krst a pravoslávnu vieru

Po zosnutí prvého kresťanského blahoverného imperátora svätého Konštantína Veľkého sa na trón dostal jeho syn Konstancij, ktorý upadol do herézy Ária odmietajúceho jednopodstatnosť Syna Božieho - Isusa Christa - s Otcom. Na upevnenie Svätého Pravoslávia Hospodin zjavil v Jeruzaleme Veľký zázrak.

Počas Svätej Päťdesiatnice, čo je obdobie medzi Paschou Christovou a sviatkom Svätej Trojice a Zostúpením Svätého Ducha, 7. mája 351, sa na nebi nad Jeruzalemom objavilo znamenie rovnoramenného Kríža Hospodinovho, ktorý žiaril nevýslovným svetlom silnejším od slnečného svetla. Svedkom bol celý ohromený národ, naplnený strachom a údivom.

Zjavenie znamenia Kríža sa začínalo nad svätou Golgotskou horou, na ktorej bol ukrižovaný Spasiteľ a siahalo k hore Olivovej, ktorá je od Golgoty vzdialená 15 štádií. Znamenie hralo všetkými farbami dúhy a priťahovalo pohľady všetkých ľudí. Mnohí ľudia zanechajúc svoju prácu vychádzali z domov a so strachom hľadeli na zázračný jav. Potom sa mnohopočetné zástupy obyvateľov Jeruzalema s rozochvením a radosťou ponáhľali k svätému chrámu Vzkriesenia.

O tomto zázračnom zjavení sa znamenia Kríža patriarcha jeruzalemský Kirill (350 – 387) listom zvestoval imperátorovi Konstanciovi a presviedčal ho obrátiť sa na pravoslávnu vieru. Historik starobylej Cirkvi Sozomen svedčí, že vďaka tomuto zjaveniu Svätého Kríža mnohí Židia a pohania prišli k pravej viere, pokajali sa pred Christom Bohom a prijali Svätý Krst.

o. Vladimír Mohorita